0 Comments
Po relatívne dlhej odlmke sme konečne dokončili aj druhú časť reportu o našom výlete do Finale Ligure minulý november. Čoskoro prinesieme aj novinky čo sa výletov v tomto roku týka, no je toho momentálne u nás celkom dosť a preto musíme prioritizovať.
Kto čítal prvú časť reportu, tak vie, že niekde v polke výletu sa jeden z našich účastníkov preukázal ako pozitívny na Covid, čo nám relatívne zamiešalo karty na našom historicky prvom „dlhšom“ výlete.
Ako sme sa s tým vysporiadali? V prvom rade sme boli nakúpiť AG testy a následne oznámili zvyšku skupiny čo je vo veci. Všetci nás veľmi milo prekvapili a reakcie boli napriek očakávaniam ústretové.
Zobrali sme na naše náklady tretí apartmán, aby sme mohli nakazeného oddeliť a teda skupinu nechať fungovať viac menej normálne a predišli potenciálnej nákaze niekoho ďalšieho, ak k tomu už nedošlo čo bola otázka za milión.
Ďalší deň dvaja účastníci pre istotu zostali v karanténe, jeden sa vydal preskúmať na vlastnú päsť na ebajku kopce okolo Pietra Ligure a ja som sa spolu so zvyšnými dvoma chalanmi vybral na doposiaľ najvyšší bod a zároveň najďalej do vnútrozemia s podporou ochotného šoféra.
Viacero ľudí a sprievodcov nám odporučilo relatívne novovzniknuté trate nad oblasťou Melogno a to Issalo, Issalo Exctasy a Fast & Furious, z ktorých sa môžete nižšie napojiť buď na parádny trail Revenant alebo Mugugno. Predtým ako si však môžete užiť jeden z týchto trailov vás podľa kondičky čaká asi 20-30 minútový výšľap na najvyšší bod vrchol Bric Merrizo vo výške 1275m. Shuttle vás vyhodí pri pevnosti Forte Centrale del Melogno postavenej ešte v 19. storočí a odtiaľ je potrebné sa vydať zvážnicou vľavo.
Keďže sme šli len traja a bez sprievodcu, tak sme sa vďaka Trailfork-su a asi uskočenému GPS samozrejme vydali zvážnicou vpravo. Celkom chladno vďaka výške okolo 1000 metrov nad morom, vysokej vlhkosti a vetru aj v strede lesa nám spríjemňovalo šlapanie. No keďže sa čoskoro ukázalo, že kopec ide hore a my stále len rovno dlho nám zima nezostala. Nechcelo sa nám vracať a preto sme sa pustili krížom cez les do sakra strmého kopca na pešo s bajkami v rukách či na chrbte.
Po asi 15-20 minútach predierania sa strminou sa nám podarilo konečne napojiť na správnu zvážnicu a následne asi po ďalšej štvrťhodine dostať až na Bric Merrizzo. Výhľad tu netreba čakať nejaký parádny, keďže sa jedná o relatívne plochý vrchol obklopený stromami, cez ktoré však sem tam vidno pekne do diaľky. Vďaka hmle sme toho my však veľa nevideli. Hore je tu asi bývalý bunker alebo to mohla byť schátraná chata, tažko povedať. Keďže bolo mokro a zima veľmi sme sa tu nezdržali a rozhodli sa pustiť dolu trailom Issalo Extasy, ktorý začína priamo z vrcholu. Ostatné dva sme ani nehľadali, keďže tento nám bol odporúčený najviac a úplne sme sa nechceli motať v hlbokom lístí.
Issalo Extasy je parádne dlhý 3,9 kilometrový trail, jeden z najdlhších celkovo vo Finale a spoločne s Revenantom, ktorý má ďalších 1,6 kilometra je to naozaj riadna nádielka. Trail je skôr ľahký, no o to zábavnejší a rýchlejší. Keďže bola jeseň v plnom prúde, tak aj napriek ubezpečeniu nášho pôvodného sprievodcu bol vrch úplne zapadaný lístím a až po prvú zvážnicu sme sa predierali mokrým a šmyklavým povrchom. Potiaľ to bol úzky relatívne rýchly singletrack s niekoľkými klopkami a viacerými kamennými sekciami, no všetko v norme čo sa obtiažnosti týka. Od zvážnice už bol trail relatívne čistý, možno ho domáci na jeseň jazdia až odtiaľto, aby sa vyhli lístiu, kto vie. Síce sme prišli o lístie, no nahradil ho potok, ktorý tiekol priamo dolu po traily a teda ak niekto z nás mal ešte nejakú suchú časť oblečenia, tu sa s ňou rýchlo rozlúčil. Okrem vody tu bolo niekoľko menších dropov a úzky trail hlavne s odklopenými zákrutami pozdĺž hory. Kúsok nižšie sa okolie začalo otvárať a trail sa vinul cez niekoľko otvorených priestranstiev s pekným výhľadom na kopec oproti a celé to pripomínalo skôr singletrail niekde v alpách ako vo Finale. Táto časť sa mne osobne páčila najviac, keďže šlo o super rýchlu no zároveň technickú sekciu, kde človek musel dávať pozor aby preklučkoval pomedzi kamene bez utrhnutia prehadzovača. Posledná časť Extasy sa tiahla hustejším lesom cez viaceré žľaby a miestami čerstvou hrabankou, čo veľmi potešilo.
Trail nás vyplul na ceste v chatovej oblasti a po asi minúte transferu sme sa napojili na druhý trail a to s menom Revenant, na konci ktorého nás čakal náš vodič. Issalo Extasy sa nám páčil veľmi, aj napriek vode a lístiu, no Revenant prekonal všetky očakávania. Aj keď sa charakterom jedná skôr o trail, ktorý by sme inak našli skôr v Malej Fatre či Strážovských vrchoch, naozaj stojí za návštevu. Hrabankový úzky trail cez ihličnatý les s množstvom padáčikov, kopcom flow-u a viacerými nástrahami v podobe menších prírodných dropov či odklopených zákrut. Napriek tomu, že sme tu nenatrafili na žiadne zapamätania-hodné prvky, celkový dojem z jazdy bol skvelý. Rozhodne tento rok najzábavnejší trail aký sme šli a spolu s Issalo Extasy alebo jedným z vedlajších trailov by mal určite ísť na váš zoznam čo jazdiť vo Finale. Tu v údolí sa okrem toho končí aj trail Toboga Di Canova, ktorý sa odpája z Roller Coastera ako aj čierny trail Tampa, ktorý však nie je udržiavaný.
Keďže sme boli totálne mokrí z predošlej jazdy sme sa rozhodli vyviezť dodávkou na Melogno a vybrať sa práve spomínaným Roller Coasterom, ako aj deň predtým, ale tento krát bez toho aby sme sa odpojili na Kill Bill 1 alebo 2, či Caciattore. A treba povedať, že to bolo super rozhodnutie. Myslím, že som doteraz vždy zakončil tento trail jednou zo spomínaných alternatív, no koniec Roller Coastera naozaj stojí zato. Preto odporúčame si ho dať celý, keďže tam človek naozaj zistí podľa čoho bol tento trail pomenovaný. A to podľa rýchlych pasáží medzi žľabmi, ktoré sa naozaj kľukatia ako horská dráha a sú podobne zábavné. Po 6,4 kilometrovom Roller Coasteri sme si s chalanmi povedali, že je čas si dať niečo pod zub a prezliecť sa, a preto sme zamierili dolu smerom na Finale Borgo. Popri ceste je tu viacero transferov, aby človek nemusel ísť po asfalte, no my sme ich nejako minuli a preto sa zviezli až dolu k Finale Outdoor meeting pointu. Keďže jeden z nás už ďalší deň nemohol ísť s nami shuttleovať dodávkou, vymysleli sme, že mu miesto shuttle požičiame ebajk a bude sa spolu s našim posledným účastníkom môcť ísť motať v ich predposledný deň po horách s motorom. Ebajkov tu majú na šťastie požehnane a za cenu €60 a doklad totožnosti či vodičák si môžete skúsiť jeden z mnohých bajkov, čo tu mali.
Následne sa začala asi okolo 15tej naša dlhá púť za jedlom, keďže Taliani majú reštiky poobede až do večera zavreté. Prešli sme asi 10 miest, ktoré podľa Google Maps boli otvorené, no všetky sa ukázali ako zavreté. Ponaučenie do budúcnosti, akonáhle človek uvidí otvorenú reštiku či obchod šup šup dnu, lebo inak sa bude ešte pol hodinu hladný túlať a všetci budú neštastní. V Pietre sme naďabili na tento klenot Pizza e Pizza, ktorý býva otvorený celý deň a má neskutočne dobré trojuholníky pizze, hlavne teda Prosciutto odporúčame.
Keďže už bolo neskoro, náš vodič už nebol k dispozícií, tak sme sa rozhodli to pre ten deň zabaliť a namiesto toho sa v rámci prevencie a otužovania ísť večer hodiť do mora, čo sa ukázalo ako dobrý nápad zakončený ešte studenším pivkom na promenáde Pietri.
S dvoma poslednými dňami na jazdenie pred nami sme sa rozhodli zmeniť sprievodcu a dvaja z nás sa vydali na vlastné ebajkové dobrodružstvo. Zvyšok z nás spolu s Martinom z Flowschool.it, šiel preskúmať zvyšné traily, ktoré sme mali ešte v pláne. Martino sa ukázal ako veľmi profesionálny guide, ktorý to naozaj robí aj s teamom presne tak, ako by to človek čakal, aj keď si za kvalitu aj poriadne zaplatíte. Povedali sme mu čo očakávame, kde sme všade boli a čo by sme chceli jazdiť. Keďže jeden z nás mal radšej flow traily, ktoré neboli príliš ťažké nám Martino pripravil ideálny itinerár. Na úvod sme sa vrátili na Base Nato na trail H a H Veloce, ktoré boli naposledy kvôli poľovníkom uzavreté. H sa nám snaď páčil najviac z Nato Base trailov, obtiažnosťou patril podľa nás k tým ťažším v porovnaní s Madre Natura a Nato Base trailom. Následne sme pretraverzovali prepojkami popri asfalte až k trailom Oribago 1 & 2 a Margot. Keďže sme chceli hlavne ľahšie traily dali sme si dva krát Margot aj s jeho alternatívnou druhou časťou a Oribago odložili na ďalšiu návštevu. Následne sme sa šli naobedovať, keďže sme chceli veľmi ísť na traily Briga Destra a Sinistra a potom na DH Uomini a Martino nám odporúčil super reštauráciu po ceste. Ak by ste niekedy chceli naozaj okúsiť pravú pastu s asi najväčším výberom omáčok k cestovinám odporúčame Sotto il Santo v strede Finale Borgo, asi 5 minút od parkoviska Finale Outdoor Region.
Po výdatnom obede, kávičke a nenormálnom koláči sme sa znova nalodili do dodávky a vybrali smerom na trail Briga Destra. Zase trocha iný charakter trailu, tesne pri mori s relatívne dobrou dĺžkou okolo 3 kilometrov veľmi milo prekvapil a určite si ho radi zopakujeme znova. Briga Sinistra sme nakoniec nešli keďže je podstatne kratší (len 1,3km) a viac sme sa tešili na čerešničku jazdenia vo Finale a to na trail DH Uomini pri západe slnka.
Jedná sa o jeden asi z 4-5 naozaj technických trailov vo Finale a jeden z tých najobtiažnejších. Zároveň však ide o trail, z ktorého sú zďaleka najlepšie fotky, keďže je položený rovno nad morom a v ceste mu stojí pevnosť nad Finale Ligure. Na úvod jazdy sme sa zastavili ešte v lokálnej reštaurácii na kávu, ktorá nám aj napriek tomu, že bola zavretá vďaka Martinovi otvorila brány a pripravila skvelú kávu.
DH Uomini naozaj je riadne ťažký. Síce bol podľa lokálov v dobrom stave a nevymytý dažďom, my sme to akosi neboli schopní posúdiť. Ostré skaly, prírodné schody, dropy, na úvod niekoľko umelých skokov a kopec rôznych točiek v kameňoch. Problém bol hlavne v tom sa sústrediť na trail a nie na dych berúci výhľad od začiatku až po koniec a do toho ešte so západom slnka vpravo od trailu. Po veľmi dlhom čase som tu chytil defekt vďaka veľmi ostrým skalám všade naokolo. V plnej rýchlosti na EWS si to nevieme predstaviť, aj keď Martino nám ukázal ako by šiel zopár sekcií, aj keď sám uznal, že na tento trail si nabudúce zoberie full face helmu aj on. Aj napriek obtiažnosti si myslíme, že DH Uomini treba ísť pozrieť už aj keby to človek mal skoro celé stlačiť, za ten výhľad to jednoducho stojí. No a ako bonusový bod taktiež človek zistí ako vyzerá naozaj ťažký trail EWS. Na záver dňa sme si ešte dali pokec s Martinom na promenáde Finale Ligure pri západe slnka ako super bodkou za celodenným jazdím. Keďže dvaja z našich účastníkov nasledujúci deň museli ráno odísť sme si s nimi ešte naposledy užili výbornú Taliansku kuchyňu a máme ďalšiu skvelú reštauráciu na odporučenie.
V piatok ako náš posledný deň jazdenia sme sa rozhodli si dať len taký light výjazd a preto sme začali novým flow trailom Spillover na Monte Grosso rovno nad naším ubytkom. Traily na Monte Grosso sú super na rozjazd, aj keď flow traily sa nám do Finale až tak nehodia. Spillover však rozhodne stojí za skúsenie, aj keď nepatrí medzi naše top traily.
Na záver sme vychytali skvelé počasie a tento krát už aj s Evkou šli zopakovať Issalo Extasy a Revenant. Tento krát sme trafili aj správnu zvážnicu, no výšlap aj tak trval okolo 40 minút kvôli výletnejšiemu tempu po celom týždni.
Keďže bolo krásne počasie, tak sme sa asi pol hodinku vyhrievali na vrchole a konečne sa potom pustili dolu Issalo Extasy. Vody síce bolo menej, no stále sme boli relatívne mokrí, čo však vo väčšom teple na šťastie nevadilo. Traily sa šli na druhý krát ešte lepšie ako predtým a jazdenie vo Finale sme preto ukončili s veľkým úsmevom na tvári. Posledný deň nás čakalo iba nabalenie našej dodávky a parádne dlhá cesta domov na Slovensko.
Celková bilancia výletu do Finale je, že to bola silná skúsenosť pre nás všetkých ako z pohľadu jazdenia, tak z organizačného hľadiska. Veľmi veľa sme sa naučili o výbere a kvalite sprevádzania, o rôznych schopnostiach a preferenciách jednotlivých účastníkov a ako ich skĺbiť do jedného. Covidom sa na šťastie nenakazil žiaden ďalší účastník a ten jeden čo mal spolu si aspoň užil čas na pláži pri miernych príznakoch. Veríme, že sa všetkým účastníkom páčilo a že ich uvidíme v budúcnosti na jednom z našich výletov do inej časti sveta.
Čo sa ďalších termínov do Finale týka, tak ešte uvidíme ako ich zakomponujeme do kalendára popri ďalších dlhých výletoch, ktoré chceme v roku 2022 robiť, ako napríklad do Morzine vo Francúzku či La Thuile v Taliansku. Zostalo nám tu toho kopec ako tie najtažšie traily Little Champery, taktiež Oribago a celá Pietra Ligure, ktorú vedia shuttleovať iba spoločnosti s 4×4 jeepami s výššou cenovkou na deň. Celkovo je Finale Ligure super miesto na jazdenie s nespočetným množstvom trailov strednej až ťažkej obtiažnosti a najväčším bonusom v podobe mora a krásnych pláží.
