0 Comments
Minulý víkend sme vyrazili na 5 dňový bike trip do Chorvátska, konkrétne do Záhrebu a Omišu. Z toho sme jazdili 3 celé dni a naozaj to stálo za návštevu.
Na základe hodnotení všetkých účastníkov môžeme prehlásiť, že výlet sa vydaril nad očakávania a prekonal naše predstavy o jazdení v Chorvátsku.
Prvý deň sme strávili v Záhrebe v národnom parku Medvednica. Jazdí sa tu pretek Zagreb enduro a vďaka chalanom z Bike & Hike Croatia sme sa nielen dostali 5-krát na kopec v ich dodávke s prívesom, ale mali so sebou aj šikovného MTB sprievodcu Andreja. Síce sme na úvod mali trocha úsmevnú príhodu, no rýchlo sa to vyriešilo a pustili sme sa do jazdenia.
Traily v Záhrebe vyzerajú veľmi podobne ako tie, na ktoré sme zvyknutí tu v Bratislave a prirovnal by som ich napr. k TBK, avšak s tým rozdielom, že Medvednica je 1000m nad morom, takže väčšina trailov je dlhšia. Ten najdlhší oficiálny Enduro trail Opušteno má skoro 6km. Ostatné traily (ako napr Pinta, Jednotka, Dvojka či Zagorski Enduro) sú o čosi kratšie, no veľmi zábavné a väčšinou kombinujúce flow s prírodnými prvkami, kopcom menších dropov a skokov. Každý trail tu má niekoľko možností ako ho zísť dolu, takže sa tu dá stráviť minimálne jeden, za mňa však určite aspoň dva dni.
Miestami sa vyskytnú pekné výhľady na samotné mesto, aj keď bolo celkom silné slnko a mierny opar, takže fotky nám až tak dobre nevyšli. Podobne ako u nás, aj tu sme sa na jednom traily (Zagorski Enduro) stretli s pozostatkami bezohľadnej ťažby, ale aspoň vieme, že v tom nie sme sami a snáď sa to lokálnym trailbuilderom podarí čoskoro opraviť.
Medvednica je zaujímavá aj tým, že tu majú určite jednu z najdrahších lanoviek v Európe… S tým detailom, že teda nepremáva, a to kvôli rôznym dôvodom, no najnovšie kvôli problémom vzniknutým po poslednom zemetrasení minulý rok. Lanovka však vyzerá super a keď ju konečne otvoria bude toto miesto ideálne na jazdenie, keďže sa tu plánuje prvý Chorvátsky bike park s lanovkou.
Keďže nás ale čakala ešte skoro 5 hodinová cesta do Omišu, našu návštevu Záhrebu sme ukončili o tretej a vydali sa na cestu.
Hlavnou destináciou nášho výletu bol Omiš, ktorý sa nachádza blízko pri známej Makarskej riviére, či oproti ostrovu Brač. Na prvý pohľad by si človek mohol povedať, že to tu nebude v rámci MTB žiadna sláva, predsa len je všade veľmi sucho, sem tam nejaký krík a skaly kam sa človek len otočí. Avšak chalanom z Coast Riders, lokálneho klubu jazdcov a trailbuilderov sa tu podarilo na relatívne malom a nízkom kopčeku vybudovať obrovský kopec zábavy.
Vďaka Ivovi nášmu hlavnému guideovi a majster šoférovi (nevieme sa rozhodnúť či lepšie jazdí na bajku alebo na dodávke s prívesom), jeho partnerke a fyzioterapeutke Jelene a nášmu guideovi Dinovi sme tu zažili dva nezabudnuteľné dni jazdenia.
Pomenovania trailov boli rôzne, takže si nie všetky pamätáme a niektoré prepájali viacero trailov, podľa toho ako boli jazdené na nedávnom enduro preteku. V každom prípade to tu však naozaj stojí za návštevu.
Napriek voľnému terénu s množstvom prachu a malými či väčšími voľnými kameňmi sme sa všetci do jedného zhodli, že tu bol ešte lepší grip ako v Záhrebe, len si človek potreboval zvyknúť na to, ako sa tunajší podklad správa a nechať kolesá skamarátiť sa s povrchom.
Všetky traily sú tu zábavné a v podstate až na pár sekcií zjazdné aj mierne či stredne pokročilými jazdcami, aj keď si to tu najviac užijú tí pokročilí až experti. Pre tých začínajúcich sa to dá tiež, len pomalšou rýchlosťou a so zvýšenou dávkou opatrnosti.
Čo vás tu čaká? Je tu kopec flow sekcií, veľký počet malých a väčších dropov, hlavne vďaka pozostatkom balkónovitých záhrad, z ktorých sa prechádza z jednotlivých políčok na tie nižšie, ako aj kopec technickejších sekcií hlavne v podobe väčších skál, ktoré je potrebné dropnúť, zrollovať či preskočiť.
Sem tam sa tu nájde aj gap jump pre milovníkov air time-u a mnoho trailov ide taktiež po kameňmi „vydláždených“ chodníkoch, ktoré preveria či máte naozaj podoťahované všetky skrutky na bajku a doslova vám rozdrncajú úsmev na tvári. Môžete tu nájsť aj niekoľko ostrých switchov ako napr. na Viagre, na traily, nie modrej tabletke :).
Čerešnickou lokálnych trailov je aj tzv. Jump into the sea, ktorý je povinný pre každého návštevníka, keďže nie je veľmi vysoký a sú z neho priam epické fotky.
Highlightom výletu bol Enduro zážitok na traily Imber, na ktorom tunajší chalani organizujú aj Mini Avalanche pretek, teda štart viacerých závodníkov naraz a voľná jazda až dolu do doliny. Aj napriek tomu, že nás Ivo odviezol na najvyššie miesto pod kopcom (asi 15 minút od Omišu) a najvyšší bod trailu má len necelých 700 metrov nad morom, boli to ešte dobré dve hodiny tlačenia na vrchol po strmom a náročnom traily plnom malých, veľkých a najväčších skál. Výhodou bolo, že sme si mohli cestou hore pozrieť jednotlivé nástrahy a sprievodcovia nám vysvetlili ako čo prejsť.
Napriek vypoteným hektolitrom a rýchlo-chudnutiu hore kopcom, rozhodne odporúčame tento enduro zážitok dolu kopcom každému odvážlivcovi. Na úvod vás čaká zbesilá jazda po kamennom hrebeni, ktorého povrchom sú síce skaly ostré ako žiletky, ale podivuhodne dobre držia a až na miestami mierne odklonený terén a úzke „lajny“ sa to dá celé zvládnuť s úsmevom. Odporúčame však chrániče, tu padnúť na kožu proste človek nechce.
Potom čaká prechod do lesa s asi najťažšími nástrahami v podobe ďalších skál, ktoré sa však väčšina dajú rollnúť alebo dropnúť a vďaka zastaveniu a názornej ukážke guideov budete vedieť ako na to, alebo ich v krajnom prípade prenesiete. Je tu niekoľko strmých pasáží, kde si dobre vyskúšate čo dokážu vaše brzdy a zároveň aj niekoľko takých, kde musíte zdolať drop do strminy, všetko ale v norme.
No a na záverečnej časti, ktorú sme si rovno dali dvakrát, keďže už je pod úrovňou asfaltky, vás čaká parádny kamenný flow s množstvom switchbackov, viacerých dropov a pro-line úsekov pre tých najodvážnejších ako napr. veľmi ostrý switch s double dropom križujúci trail, či relatívne veľkým dropom na trail.
Keďže výlet na Imber vyšiel na pol dňa, vrátili sme sa následne späť do Omišu a po výdatnom obede sme sa vydali ešte na traily, ktoré sme predošlý deň nestihli ako napr. dlhý Svätý Ivan či Viagra trail.
Vďaka Ivovým odporúčaniam sme spoznali aj super reštaurácie, kde sme sa za veľmi dobrú cenu do sýtosti najedli ako na obed, tak aj večer. Odporúčania kde čo kúpiť, či najesť sa sú taktiež veľkou pridanou hodnotou lokálnych sprievodcov.
No a s ubytovaním priamo na vyľudnenej pláži, ktorú sme mali skoro len pre seba, sme sa každý večer a aj ráno pred odchodom hodili do ideálne teplého mora.
Ďakujeme veľmi pekne všetkým účastníkom nášho bajkového zájazdu a tešíme sa na ten ďalší. Ak by ste mali záujem zúčastniť sa tohto výletu, ozvite sa nám, pripravujeme ďalšie dva zájazdy na október a november.
